Preskočiť na obsah

Kresťanské a národné tradície

Naši predkovia – starí Slováci obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové  kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v IX. storočí. Bolo ním vlastné písmo (hlaholika), vlastné písomníctvo, literatúra, kultúra, školstvo aj vysoké – základ rozvoja našej národnej vzdelanosti. Ďalej povýšenie staroslovenčiny na bohoslužobný jazyk – štvrtý v Európe, prvý preklad Knihy kníh – Biblie do jazyka našich predkov Slovenov, ale aj ďalších liturgických a literárnych textov, užívaný teda aj v literárnej tvorbe, v prekladoch, v tvorbe zákonov, v diplomacii. Mali sme cirkevný zákonník i občiansky zákonník, samostatnú cirkevnú provinciu, vlastný štátny útvar. Stalo sa tak vďaka  apoštolskému, inkulturačnému, kultúrnemu, pedagogickému, právnickému, diplomatickému a štátnickému dielu intelektuálov Gorazda, Cyrila, Metoda i ďalších vzdelancov a našich panovníkov – Pribinu, Mojmíra I., Rastislava, Svätopluka, Koceľa, Mojmíra II. Toto dielo výrazne prispelo k zavŕšeniu kristianizácie našich predkov, k vytvoreniu ich identity a štátnosti. Predmetné dedičstvo otcov je zároveň jedinečným fenoménom národného a kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré sme my – jeho dediči – povinní ochraňovať, zveľaďovať a zachovať pre ďalšie generácie Slovákov a národností, ktoré Slovensko považujú za svoju vlasť a uvedené civilizačné hodnoty za obohacujúce ich identitu a spolupatričnosť so štátotvorným národom.
Univerzálnosť a všeobecná hodnota tohto diela spočíva aj v tom, že po zániku Veľkomoravskej (Svätoplukovej, Staroslovenskej) ríše nezaniklo. Jeho civilizačné komponenty v školstve, kultúre, práve, v organizácii cirkevnej a štátnej správy, určite aj v sociálnej a hospodárskej oblasti tvorili základ novo sa konštituujúceho štátneho útvaru – Uhorska, ktoré sa na jedno milénium stalo domovinou aj nášho národa. Aj v tomto mnohonárodnom štátnom útvare sme sa podieľali na tvorbe duchovných a materiálnych hodnôt, hodnôt hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva  a čerpajúc z  prameňov živej veľkomoravskej či staroslovenskej štátnej tradície a cyrilo-metodskej duchovno-kultúrnej idey prebiehal ďalší národotvorný proces Slovákov.
Nenahraditeľnosť hodnôt dedičstva otcov a zároveň trvalé ohrozovanie týchto kultúrnych hodnôt si uvedomujú aj vecne a odborne príslušné zložky exekutívy a zákonodarného orgánu Slovenskej republiky. Preto rešpektujú požiadavky vrcholných vedeckých, odborných ustanovizní na ich záchranu, regeneráciu, primerané využívanie a prezentáciu, čo sa premietlo do konkrétnych právnych aktov ochrany hodnôt vytváraných predchádzajúcimi generáciami, medzi ktorými dominujú Ústava Slovenskej republiky, ktorá sa už v preambule odvoláva na „cyrilo-metodské duchovne dedičstvo“ a celistvý dokument Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva. Ústava, deklarácia i ďalšie dokumenty implementujú princípy zakotvené v medzinárodných zmluvách, dohovoroch a odporúčaniach medzinárodných organizácií na ochranu kultúrneho dedičstva, najmä tých, ktoré prijali orgány UNESCO a Rady Európy.
Podľa prvého článku uvedenej deklarácie kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky je nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov, národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v minulosti žili na území Slovenska. Jednotlivé druhy a časti kultúrneho dedičstva sú rovnocenné a tvoria nedeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Európy a celého ľudstva.
Toto dedičstvo otcov zároveň tvorí fenomenálny prameň našich národných, kultúrnych i kresťanských tradícií, vzdelávania a výchovy k vlasti, štátnosti, prameň profilovania historického vedomia, formovania národného a kresťanského povedomia a patriotizmu, základov nášho hrdého slovanstva a zdravého európanstva.
Vrcholnou štátnou inštitúciou na Slovensku a v oblasti osvety jedinou ústrednou, ktorá zo zákona zabezpečuje ochranu, zveľaďovanie, sprístupňovanie nehmotného kultúrneho dedičstva a zároveň sa podieľa na uvedenom výchovno-vzdelávacom pôsobení je Národné osvetové centrum, národná kultúrna ustanovizeň. Ako centrálna štátna inštitúcia pôsobí okrem kultúry a osvety v oblasti informačnej, vedeckej a vzdelávacej. Úlohou Národného osvetového centra (NOC) je zabezpečovať, budovať, ochraňovať a napomáhať duchovnému rozvoju občanov a živej amatérskej kultúry, ktorá je súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku. Hlavným poslaním tejto národnej kultúrnej ustanovizne na úseku kresťanských a národných tradícií je o. i. vedeckou, teoreticko-koncepčnou, odborno-aplikačnou, poradenskou činnosťou a popularizačno-informačným, edukačno-výchovným pôsobením približovať obyvateľom Slovenska hodnoty nehmotného kultúrneho dedičstva. NOC sa pri profilovaní a rozvoji predmetnej činnosti cieľavedome inšpiruje duchom ďalších dokumentov UNESCO, ktoré boli prijaté na generálnych konferenciách tejto zložky OSN pre výchovu, vedu a kultúru a sú zamerané na ochranu tradičnej a ľudovej kultúry a najmä na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Deklarácia na ochranu tradičnej a ľudovej kultúry prijatá na Generálnej konferencii UNESCO v Paríži 15. novembra 1989 a Medzinárodný dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva prijatý na Generálnej konferencii UNESCO v Paríži 17. októbra 2003.
Nehmotné kultúrne dedičstvo Slovákov a národností a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike fundamentálne tvoria kresťanské a národné tradície. Obe tradície čerpajú z myšlienkového posolstva našich etnických prvopočiatkov, s ktorými úzko súvisia prvopočiatky našej národnej a kresťanskej vzdelanosti, kultúry, osvety, identity, štátnosti. Poslaním NOC v predmetnej oblasti jeho odborného pôsobenia je približovanie oboch uvedených tradícií. Starostlivosťou tieto tradície centrum fundovane prispieva k plneniu dôležitej úlohy uvedeného medzinárodného dohovoru pri tvorbe, ochrane, zachovávaní, no najmä znovuvytváraní kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva, čím napomáha kultúrnu rozmanitosť a ľudskú tvorivosť. Ide tu o obdobie našich etnických, kultúrnych, štátnych prvopočiatkov, v ktorom sa položili základy jedinečného úkazu etnogenézy Slovákov. Vysvetľuje sa to schopnosťou prirodzeného napojenia sa našich predkov – Slovenov na všetky progresívne kultúrne a civilizačné európske prúdy. Doznievajúce prúdenie antickej kultúry a počiatky šírenia kresťanstva medzi Slovenmi misionármi z kultúrne vyspelej Byzancie, na čele s intelektuálom svetového významu Konštantínom - Filozofom a jeho bratom Metodom, zohrali kľúčovú úlohu v etablovaní nášho národa, jeho vzdelanosti, kultúry. Na prelome 8. a 9. storočia vznikali aj pod vplyvom kresťanstva nové hospodárske a kultúrno-politické centrá Slovenov. Dominantné postavenie tu malo Nitrianske kniežatstvo v čele s kniežaťom Pribinom. Vojenskou expanziou Mojmíra I., vyhnaním Pribinu a spojením s Moravským kniežactvom, sa okolo r. 833 položili základy nového – hospodársky a vojensky mocného, kultúrne, školsky a politicky dobre organizovaného štátneho útvaru - Veľkej Moravy (Veľkomoravskej ríše, starého Slovenska, Svätoplukovej ríše, Staroslovenskej ríše).

Poznámka: Slovenská historiografia nepoužíva ustálenú terminológiu pre pomenovanie našich predkov. Uvádza ich pod názvami – Sloveni, Slovieni, starí Slováci. Týka sa to tiež ich štátneho útvaru, ktorý v uvedenom období obývali – Veľká Morava, Veľkomoravská ríša, Staré Slovensko, Svätoplukova ríša, Staroslovenská ríša.

Význam kresťanských a národných tradícii, najmä svätogorazdovskej, organizovaných NOC zvýrazňuje skutočnosť, že prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič prevzal záštitu – po štvrtýkrát za sebou – nad XXIII. svätogorazdovskými dňami na Slovensku a Dekádou svätého Gorazda na Slovensku 2005 – 2015. Na novoročnom stretnutí s predstaviteľmi cirkví a náboženských spoločností (12. január 2012) v slávnostnom príhovore o. i. povedal, že naša Slovenská republika ako suverénny, demokratický, právny štát má svoje základy nielen v dlhodobej stáročnej histórii, ale má svoju bázu založenú Ústavou Slovenskej republiky, ktorá deklaruje okrem iného aj zmysel ústavy duchovne založený na cyrilo-metodskom duchovnom dedičstve a historickom odkaze Veľkej Moravy.

Spoluorganizátormi projektov Národného osvetového centra v oblasti kresťanských a národných tradícií sú predovšetkým Matica slovenská, Spoločnosť svätého Gorazda, Cyrilometodská spoločnosť, Spolok svätého Vojtecha Trnava, Spolok sv. Cyrila a Metoda Michalovce, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru, Bratislavská arcidiecéza, Trnavská arcidiecéza, Košická arcidiecéza, Gréckokatolícke biskupstvo Prešov, Východný dištrikt ECAV, Západný dištrikt ECAV, Gorazdus n. o., Prešov,  Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Svetové združenie Slovákov v zahraničí, Združenie divadelných ochotníkov Slovenska, OZ Krediv, Slovenský Orol, Spolok slovenských spisovateľov – vsl. odbočka Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK, Prešovská univerzita, Gréckokatolícka teologická fakulta PU, Banskobystrický samosprávny kraj, Trnavský samosprávny kraj, Žilinský samosprávny kraj, Košický samosprávny kraj, Prešovský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Regionálne osvetové stredisko v Trebišove, DJZ Šarišské osvetové stredisko Prešov, Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene, Slovenská národná galéria – zámok Zvolen, mestá a obce Bratislava, Trebišov, Prešov, Zvolen, Námestovo, Vrbové, Kúty, Močenok, Kováčová, Udavské. Ďalej sú to orgány štátnej správy, orgány a úrady samosprávy, obce a farnosti, kultúrne a školské ustanovizne v mestách a obciach, kde sa podujatia z oblasti kresťanských a národných tradícií konajú a pod.       

Plnenie poslania Národného osvetového centra v odbornej starostlivosti o kresťanské a národné tradície v plnej miere si vyžiada v budúcom i ďalších rokoch rozvinúť analytickú, syntetickú a koncepčnú prácu zacielenú na zber a vyhodnocovanie odborných informácií, štatistických a iných údajov dokumentujúcich stav a smerovanie kultúrno-osvetovej činnosti v oblasti kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva, tvorbu databázy a prípravu prognóz i teoreticko-metodických východísk rozvoja kresťanských a národných tradícií, umenia, osvety a vzdelávania.