Preskočiť na obsah

 



2 0 1 6
<<  január  >>
po ut st št pi so ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31








JANUÁR 2016

1. 1. 1936 * Ivan Balaďa, Bratislava († 17. 6. 2014), filmový a televízny režisér, scenárista, divadelný režisér. Absolvoval štúdium filmovej a televíznej réžie na FAMU v Prahe, jeho absolventským filmom bola televízna adaptácia Mňačkovho románu Smrť sa volá Engelchen (1960). Pracoval ako režisér v Čs. televízii v Bratislave, v Čs. armádnom filme (v 1970 prepustený). Externe spolupracoval s Čs. televíziou v Bratislave (hrané filmy: Tri gaštanové kone, 1966; Dáma, 1967; Čas vinných, 1968; inscenácie: Pasca, 1967; Parížska komúna, 1970; Štyri sviatočné dni, 1970). Jeho debutový hraný film Archa bláznov (1970) bol pred dokončením zakázaný, práce pokračovali až v 1990 a v tomto roku mal premiéru na MFF v Karlových Varoch. Počas normalizácie mal zákaz tvorby pre film a televíziu, preto sa venoval divadelnej réžii (Liberec, Ústí nad Labem, Šumperk, Brno, Pardubice, Gottwaldov), príležitostne spolupracoval s Radošinským naivným divadlom (režíroval hry Slovenské tango, 1979, a Kúpeľná sezóna, 1980). Pre televíziu nakrúcal až v 80. rokoch (Oči plné snehu, 1983; Zločin Arthura Savilla, 1984; Biela voči oblohe, 1986; dokumenty Mesto pod zemou, 1986; V tieni stáročí, 1986), v 1987 nakrútil hraný film O živej vode, neskôr päťdielny TV seriál Největší z Pierotů (1990). V 90. rokoch znova pôsobil v divadle. - 80. výročie narodenia

1. 1. 1936 * Ján Stacho, Trnava († 15. 7. 1995 Bratislava), básnik, redaktor, prekladateľ, príslušník Trnavskej skupiny (konkretisti), lekár. Po absolvovaní lekárskej fakuly pôsobil tri roky ako lekár, bol redaktorom vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, začas pôsobil ako čs. kultúrny atašé v Indii, bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Vydal 5 básnických zbierok (Svadobná cesta, 1961, Dvojramenné čisté telo, 1964, Zážehy, 1967, Apokryfy, 1969, Z prežitého dňa, 1978), vyšli mu 2 súbory poézie (Čítanie z prachu, 1970, Básne, 1977), autor televíznych hier (Opičie priateľstvo, 1972, O hladnom šakalovi, 1973, Hadí princ, 1973). Prekladal poéziu (z francúzštiny, poľštiny, španielčiny a angličtiny), súborne vyšiel výber z jeho prekladov pod názvom Preklady (1983). - 80. výročie narodenia

1. 1. 1946 * Emil Holečka, Kozárovce, básnik. Študoval filmovú a dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave. Pracoval ako režisér a moderátor Čs. rozhlasu v Bratislave, bol tlačovým tajomníkom na ministerstve kultúry, šéfredaktorom Čs. rozhlasu v Prahe, majiteľom vydavateľstva, súčasne pracoval v Slovenskej televízii. Je autorom básnických zbierok (Povinný priestor, 1986, Nahé a v pohybe, 1990, Skok cez horiacu obruč, 1993, Nezáhrada, 1995, Malá vizita, 1997, Nezavesujte, ste v poradí, 2001, Rebélie, 2002, Slnečnice pri západe slnka, 2008, Obojstranné zrkadlo, 2011, Petrolejka v daždi, 2012, Tam ďaleko, až doma, 2014), príručky Model rozhlasového moderátora (1982), rozhlasových čŕt, esejí a reportáží. - 70. výročie narodenia

2. 1. 2006 † Marián Filadelfi, Bratislava (* 1. 5. 1947 Zlaté Moravce), filmový herec. Debutoval v epizódnych úlohách vo filme J. Zachara Niet inej cesty (1968) a filme P. Bielika Traja svedkovia (1968). Hral vo filmoch režiséra E. Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969) a Ľalie poľné (1972); k filmu sa vrátil až v 90. rokoch V rannej hmle (r. J. Zeman, 1990), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (r. J. Jakubisko, 1992), Zostane to medzi nami (r. M. Šindelka, 2003), Želary (r. O. Trojan, 2003), v 2005 spolupracoval na dokumentárnom filme o Elovi Havettovi Slávnosť osamelej palmy (r. M. Škop a J. Johanides) a na jeho premiére prevzal Cenu Ela Havettu. - 10. výročie úmrtia

3. 1. 1916 * Ľudovít Greššo, Zvolen († 8. 2. 1982 Nitra), herec. Bol členom Stredoslovenského divadla vo Zvolene, Armádneho divadla v Martine, Krajového divadla v Trnave (dva roky bol aj jeho riaditeľom), Krajového divadla v Nitre. Často účinkoval aj vo filme (V hodine dvanástej, 1958, Jerguš Lapin, 1960, Bratia, 1961, Polnočná omša, 1962, Kto odchádza v daždi, 1974, Pozor, vizita!, 1981) a televízii (Mŕtvi nespievajú, 1965, Tri gaštanové kone, 1966, Balada o siedmich obesených, 1968, Miesto v dome, 1973, Vivat Beňovský, 1975, Červené víno, 1976, Jedenáste prikázanie, 1977, Ako sa Vinco zaťal, 1977, Olejkár, 1979, Starý včelár, 1981). - 100. výročie narodenia

3. 1. 1926 * Eduard Bindas, Strážske († 28. 10. 2012 Bratislava), herec. Vyštudoval Štátne konzervatórium v Bratislave, bol členom Štúdia Národného divadla, Dedinského divadla, Činohry ŠD v Košiciach, Divadla Petra Jilemnického v Žiline, Armádneho divadla v Martine, Činohry Novej scény v Bratislave. Účinkoval aj vo filme (V hodine dvanástej, 1958, Kapitán Dabač, 1959, Jánošík, 1962, Panna zázračnica, 1966, Majster kat, 1966, Traja svedkovia, 1968, Človek na moste, 1972, Prípad krásnej nerestnice, 1973), v televízii (Sám vojak v poli, 1964, Prípad jasnovidca Hanussena, 1969, Statky-zmätky, 1973, Buddenbrookovci, 1974, Miesto v dome, 1976, Červené víno, 1976, Americká tragédia, 1976, Útek zo zlatej krajiny, 1977, Ežo Vlkolinský, 1978, Olejkár, 1979, Keď jubilant plače, 1984, Bankinghouse Khuwich and comp., 1985) a v dabingu. - 90. výročie narodenia

4. 1. 1891 * Karel Kopřiva, Praha († 4. 4. 1966 Praha), český kameraman, pôsobil aj na Slovensku. Počas 2. svetovej vojny bol kameramanom Bielikových krátkych filmov. - 125. výročie narodenia, 50. výročie úmrtia

4. 1. 1916 * Ján Romanovský, Topoľčany († 8. 5. 1989 Nitra), bábkarský režisér, autor bábkových hier. Významná osobnosť bábkového divadla na Slovensku, ktoré pozdvihol na profesionálnu úroveň. Prebral estetiku Obrazcovovho divadla, priniesol techniku spodových bábok, pochádzajúcich z Jávy, tzv. javajok, zaslúžil sa o vypracovanie elementárneho systému vodenia javajok. Viedol bábkarský súbor pri Krajovom v divadle v Nitre, bol umeleckým vedúcim a riaditeľom Bábkového divadla v Nitre, riaditeľom Krajového divadla v Nitre. Pre bábkové divadlo voľne dramatizoval slovenské ľudové rozprávky, režíroval bábkové inscenácie. Posmrtne vyšla spomienková kniha Žochárske parády alebo Veselé príbehy dávnych občanov mesta Topoľčian (1994). - 100. výročie narodenia

4. 1. 1946 * prof. Dušan Dušek, Gbelce, prozaik, básnik, filmový scenárista, autor kníh pre deti a mládež a rozhlasových hier. Absolvoval štúdium geológie a chémie na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Pracoval ako redaktor v denníku Smena, týždenníku Tip, časopise Kamarát, Slovenských pohľadoch. Od r. 1994 vyučuje scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, v súčasnosti je vedúcim Ateliéru scenáristickej tvorby na FTF VŠMU (od 2005 profesor). Patrí medzi najlepších slovenských poviedkarov (Strecha domu, 1972, Oči a zrak, 1975, Poloha pri srdci, 1982, Kalendár, 1983, Náprstok, 1985, Milosrdný čas, 1992, Kufor na sny, 1993, Teplomer, 1996, Pešo do neba, 2001, Vták na jednej nohe, 2003, Holá veta o láske, 2010, Slamienka, 2013, Gombíky zo starej uniformy, 2014; Ponožky pred odletom, 2015; výbery: Mapky neznámeho pobrežia, 2001, Melón sa vždy smeje, 2013). Napísal román Zima na ruky (2006), vydal dve zbierky poézie (Dúšky, 1990, Príbeh bez príbehu, 1994), je autorom kníh pre deti (Najstarší zo všetkých vrabcov, 1976, Pištáčik, 1980, Pravdivý príbeh o Pačovi, 1980, Deň po dlhom daždi býva voňavý, 1984, Pištáčik sa žení, 1985, Babka na rebríku, 1986, Dvere do kľúčovej dierky, 1987) a filmových scenárov (Ružové sny, 1976, Ja milujem, ty miluješ, 1980 - oba spolu s režisérom D. Hanákom, Sojky v hlave, 1983, Vlakári, 1988, Krajinka, 2000 - spolu s režisérom M. Šulíkom). Za svoju tvorbu získal viacero ocenení (Cena Trojruža, 1992, Cena Dominika Tatarku, 2001, Krištáľové krídlo, 2003, Cena Nadácie Tatrabanky, 2011, Cena Jána Johanidesa, 2012, Slnko v sieti, 2014 - za výnimočný prínos slovenskej kinematografii, a i.) - 70. výročie narodenia

5. 1. 1891 * Zdeněk Ruth-Markov, Hodonín († 25. 12. 1956 Bratislava), operný spevák (barytón - bas). Patrí medzi zakladateľské osobnosti profesionálneho operného umenia na Slovensku. Spev študoval na súkromnej škole vo Viedni, pôsobil v divadlách v Poznani, Osijeku, vo Viedni, v Ostrave a v Bratislave. Vynikal ako interpret basových rolí v českom repertoári Venoval aj opernej réžii (Lohengrin, 1927, Detvan, 1928). - 125. výročie narodenia, 60. výročie úmrtia

7. 1. 1986 † Július Nemčík, Bratislava (* 12. 11. 1909 Lipníky), maliar, príslušník Generácie 1909. Študoval na AVU v Prahe (u J. Loukotu). Venoval sa hlavne krajinomaľbe, maľoval aj portrétne námety, žánrové výjavy z dedinského a malomestského prostredia, zátišia, prírodné scenérie a obrazy s protivojnovou tematikou. Bol zakladajúcim členom Spolku východoslovenských umelcov (združenie Svojina) a aj jeho predsedom. Samostatne vystavoval doma aj v zahraničí (Kyjev, Sofia, Berlín, Viedeň, Alexandria, Káhira, Moskva, Tartu, Budapešť). - 30. výročie úmrtia

8. 1. 1946 * Otis Laubert, Valaská, výtvarník, reštaurátor, jeden zo zakladateľov konceptuálneho umenia na Slovensku. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Na začiatku 70. rokov sa objavil na neoficiálnej, alternatívnej výtvarnej scéne (v r. 1970 sa zúčastnil na 1. otvorenom ateliéri v dome Rudolfa Sikoru v Bratislave). Vo svojom byte organizoval privátne výstavy pre priateľov, kolegov a známych. Svoju tvorbu vystavuje na verejných výstavách až od 1989, v 1992 mal prvú samostatnú výstavu v SNG v Bratislave. Zúčastňuje sa na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí (Francúzsko, Rakúsko, SRN, Holandsko, USA, Chorvátsko, Poľsko, Česká republika). Transformoval podnety dada, fluxu, neodada, nového realizmu, arte povera do autentického jazyka. Venuje sa objektu, inštaláciám, ready-made, maľbe. Jeho tvorba je založená na procese vytvárania "nového zo starého". V júni 2015 otvorili na Laurinskej ul. v Bratislave Múzeum Otisa Lauberta. - 70. výročie narodenia

8. 1. 1946 † Gustáv Náhlovský, Turnov (* 2. 10. 1855 Rovensko), český huslista a hudobný pedagóg, pôsobil aj na Slovensku. Pôsobil ako profesor hudby v Rusku a neskôr v Bratislave. Patril medzi zakladateľov slovenskej husľovej školy, vychoval popredných huslistov. Po odsune zo Slovenska sa stal riaditeľom Hudobnej školy v Čáslavi. - 70. výročie úmrtia

10. 1. 1941 * Mária Rudavská, Čierna Hora, Poľsko, textilná výtvarníčka, sochárka, maliarka, grafička. Patrí k najvýraznejším osobnostiam a významne prispela k rozvoju tkanej tapisérie na Slovensku. Inšpiráciu ľudovým umením, pôvodné ľudové techniky tkania spojila s moderným výtvarným výrazom. Od 80. rokov sa venuje keramickej a bronzovej plastike. Sochárske techniky obohatila technikami šitia, viazania kovovým drôtom, "tkanými" kovovými motívmi. Venuje sa aj maľbe, kresbe. Vystavuje doma aj v zahraničí. S úspechom sa prezentovala na bienále v Benátkach v 1997, dvakrát získala čestné uznanie za keramickú plastiku na medzinárodnej výstave keramiky v japonskom Mine (1992, 1998). Jej tvorba je zastúpená v galerijných zbierkach v Bratislave, Dolnom Kubíne, Trenčíne, Žiline, Prahe aj v Austrálii, Japonsku, Kanade, Kórei, Rakúsku, USA a vo vatikánskych zbierkach. - 75. výročie narodenia

10. 1. 1946 † Ľudovít Pitthordt, Bratislava (* 22. 7. 1860 Pezinok), maliar, reštaurátor. Učil sa u kamenára a štukatéra A. Bochinského vo Viedni, a študoval maliarstvo v Mníchove. Maľoval portréty (osobnosti spoločenského života Bratislavy), figurálne kompozície, obrazy s náboženskou tematikou, krajiny, zátišia. Reštauroval renesančné a barokové obrazy. Jeho diela sú v Galérii mesta Bratislavy, SNG v Bratislave a Malokarpatskom múzeu v Pezinku. - 70. výročie úmrtia

11. 1. 1946 * prof. Vladimír Bokes, Bratislava, hudobný skladateľ, vysokoškolský profesor. Študoval hru na violončele a kompozíciu. Bol pedagógom na Konzervatóriu v Bratislave a na VŠMU - bol aj vedúcim Katedry skladby a dirigovania HTF. Prednášal v Prahe, Brne, vo Viedni, Londýne, Odese, Ríme, Ostrave, Kasseli a Aveire. Bol predsedom festivalového výboru medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos a predsedom Rady Hudobného fondu. Venuje sa najmä orchestrálnej a komornej tvorbe. Rekonštruoval pôvodné znenie Suchoňovej Krútňavy. Je členom International Society for Contemporary Music. Je nositeľom Ceny Jána Levoslava Bellu (1991), Ceny hudobnej kritiky (2001) za doterajšiu tvorbu. - 70. výročie narodenia

12. 1. 1916 * prof. PhDr. Jozef Ružička, DrSc., Nové Zámky († 20. 3. 1989 Bratislava), jazykovedec, slovakista, germanista. Pôsobil ako pedagóg, pracoval v Jazykovednom ústave SAV - aj ako predseda pravopisnej komisie a jeho riaditeľ. Bol členom medzinárodnej komisie pre lingvistickú terminológiu, medzinárodnej komisie pre výskum gramatickej stavby slovanských jazykov a medzinárodnej komisie pre slovanské spisovné jazyky pri Medzinárodnom komitéte slavistov. Venoval sa výskumu slovenského spisovného jazyka (gramatická stavba jazyka, hlavne syntax, slovná zásoba jazyka, štylistika), jazykovej kultúre a výchove, dejinám spisovnej slovenčiny, všeobecnej jazykovede a germanistike. - 100. výročie narodenia

12. 1. 1956 * RNDr. Zdeno Kostka, PhD., Liptovský Mikuláš, neprofesionálny fotograf, hydrológ. Venuje sa hlavne krajinárskej fotografii. Je člen združenia neprofesionálnych umelcov ART štúdio v Liptovskom Hrádku, Zväzu slovenských fotografov, FIAP. Vystavuje aj na medzinárodných fotografických salónoch a bienále v zahraničí, kde získal prestížne ocenenia (zlatá medaila FIAP vo švédskom Malmö, 2008, strieborná medaila FIAP v Kranj, Slovinsko, 2004, bronzová medaila FIAP v Slovinsku, 2008, a i.). - 60. výročie narodenia

12. 1. 1966 † Juraj Tvarožek, Brezová pod Bradlom (* 30. 11. 1887 Brezová pod Bradlom), architekt. Patril medzi najvýznamnejších slovenských architektov medzivojnového obdobia a výrazne prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku (i bez formálneho vysokoškolského architektonického vzdelania). Pôsobil ako asistent architekta A. Dryáka v Prahe (spolupracoval na pomníku sv. Václava a Františka Palackého) a navštevoval večerné kurzy na Umelecko-priemyselnej škole (prof. Beneš). Pracoval aj v Budapešti v ateliéri M. M. Harminca a R. Fleischla. Počas prvej svetovej vojny bol legionárom v Rusku, po návrate zložil pôsobil ako samostatný architekt v Bratislave. Spočiatku projektoval hlavne rodinné domy a vily, jeho prvou veľkou stavbou bol obytný dom s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave, ktorú financoval jeho brat Tomáš, v tom čase riaditeľ Mestskej sporiteľne. Najvýznamnejšou stavbou je budova býv. Mestskej sporiteľne na Nám. SNP v Bratislave (1930 - 31, dnes Slovenská sporiteľňa), ktorá patrí medzi vrcholné diela čs. funkcionalizmu. Ďalšou funkcionalistickou stavbou bola budova Slovenskej obilnej spoločnosti na Hlbokej ceste v Bratislave (1941, dnes Ministerstvo zahraničných vecí SR). Projektoval aj športový areál v bratislavskej Petržalke, bývalú budovu MNV v Brezovej pod Bradlom, býv. budovu ONV v Myjave a budovu pošty v Žiline a bol autorom viacerých urbanistických riešení. Bol členom Umeleckej besedy slovenskej. - 50. výročie úmrtia

13. 1. 1936 * PhDr. Štefan Ďurovčík, Palín († 8. 10. 1986 Martin), knihovník, bibliograf, redaktor. Už počas štúdií pracoval ako knihovník Ústrednej knižnice FF UK a bol jej dočasným vedúcim. Takmer tri desaťročia bol pracovníkom Matice slovenskej v Martine. Mal hlavný podiel na riešení systémových otázok slovenskej národnej bibliografie a pri riešení metodických, organizačných a realizačných problémov automatizácie národnej bibliografie. Podieľal sa na založení Zväzu slovenských knihovníkov. Bol autorom Sprievodcu po slovenskej bibliografii: výberovej bibliografie slovenských bibliografií do roku 1980 (1985). - 80. výročie narodenia, 30. výročie úmrtia

13. 1. 1946 † Marína Ormisová-Maliaková, Zvolen (* 4. 11. 1861 Nižná Slaná), osvetová pracovníčka, publicistka, aktivistka národného a ženského hnutia. Absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe, potom viedla krajčírske kurzy viedla v Tisovci, Brezne, Blatnici, Tisovci a Martine, bola majiteľkou krajčírskej dielne v Revúcej. Venovala sa ochotníckemu divadlu, zbierala ľudové kroje a výšivky. V rokoch 1899 - 1938 žila v chorvátskom Iloku. Písala autobiografické črty, cestopisné črty, romanticko-sentimentálne krátke prózy. Jej obsiahle Rozpomienky publikoval jej synovec J. V. Ormis pod názvom Marína Ormisová spomína (1979). - 70. výročie úmrtia

13. 1. 1996 † Jaroslav Rozsíval, Bratislava (*14. 10. 1924 Olomouc), herec, spevák (barytón). absolvoval štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Brne, spev študoval súkromne u A. Hrušovskej. Od r. 1948 žil na Slovensku, pôsobil na Novej scéne. Hral v slovenských i českých filmoch (Anděl na horách, 1955, Pieseň o sivom holubovi, 1961, Transport z ráje, 1962, Prípad Barnabáš Kos, 1964, Lidé z maringotek, 1966, Romance pro křídlovku, 1966, Dialóg 20-40-60, 1968, Nebeští jezdci, 1968, Deň, ktorý neumrie, 1974, Červené víno, 1976, Jakou barvu má láska, 1973, Smrť šitá na mieru, 1979, Úsmev diabla, 1987) a v televízii (Mŕtvi nespievajú, 1965, Medený gombík, 1970, Červené víno, 1976, Alžbetin dvor, 1986, a i.). - 20. výročie úmrtia

14. 1. 1936 * Vasiľ (Vasyľ) Dacej, Výrava, spisovateľ ukrajinskej národnosti, prozaik, rozhlasový dramatik.. Pracoval ako redaktor vo vydavateľstvách, bol pracovníkom Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich v Prešove, neskôr dramaturgom Ukrajinského národného divadla v Prešove. Od r. 1980 žije v Bratislave. Bol tiež starostom Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Autor poviedok, noviel, románov (Slnečný vrch, 1985, Korene, 1988, Som tu náhodne, 2005, Hniezdo, 2010, Modely, 2011) a rozhlasových hier (autor prvej rozhlasovej hry v ukrajinčine, vysielanej na Slovensku). Píše v ukrajinčine aj slovenčine. - 80. výročie narodenia

14. 1. 1941 * Ján Fajnor, Brezová pod Bradlom († 22. 2. 2005 Bratislava), scenárista a režisér dokumentárnych filmov. S Elom Havettom spolupracoval na kultúrnom magazíne Ráčte vstúpiť, potom nakrúcal dokumentárne portréty osobností kultúrneho života (o R. Slobodovi, V. Kompánkovi, J. Benešovi, B. Hrabalovi, V. Mináčovi, B. Hečkovi, N. Hejnej, K. Baronovi, V. Komárkovi), na ktorých spolupracoval s kameramanom Richardom Krivdom. - 75. výročie narodenia

15. 1. 1936 * Ľudmila Štrkolcová, Závažná Poruba, folkloristka, zakladateľka a umelecká vedúca detského folklórneho súboru Ďumbier v Liptovskom Mikuláši. - 80. výročie narodenia

15. 1. 1976 † Štefan Bednár, pseud. Šimon Bis, Bratislava (* 15. 5. 1909 Myjava), maliar, grafik, kresliar, ilustrátor, spisovateľ, publicista. Absolvoval študijný pobyt v Paríži. Pred vojnou žil v Bratislave, kde viedol reklamnú kanceláriu, potom bol vedúcim kultúrnej rubriky denníka Pravda, predsedom výtvarného družstva Tvar, šéfredaktorom a Výtvarného života. Venoval sa karikatúre, voľnej kresbe, grafike, tvorbe plagátov, knižnej ilustrácii, maľbe (veduty, cirkusové, artistické a športové námety, tanečnice, voľné krajinárske a figurálne kompozície, imaginárne portréty, žánrové obrazy a zátišia), ale aj výtvarnej publicistike. Autor memoárovej literatúry, ktorú aj ilustroval (Dvojník Šimon ide do Povstania, 1964, Ďaleko sú fronty, ďaleko je máj, 1965 - knihy spomienok na vojnu; Bohémske časy, 1967, Bohém hľadá vlasť, 1984 - spomienky na detstvo, štúdiá a výtvarnú dráhu). V 1931 vydal ako súkromnú tlač zbierku ľudových erotických piesní Huncútske pesničky s vlastnými ilustráciami. Účastník SNP, redaktor týždenníka pre politiku Nové slovo (1944) v Banskej Bystrici, publicista, výtvarník povstaleckej tlače. - 40. výročie úmrtia

17. 1. 1936 * Anton Cepka, Šulekovo, šperkár. Zakladateľská osobnosť moderného šperku na Slovensku. Na tvorbu šperkov používa najčastejšie bielené striebro, šperky dopĺňa prírodnými materiálmi. Robí priestorové kompozície, sochy, vo forme brošní a príveskov, dáva šperkom dynamické tvary, futuristické formy, pracuje s kinetickými kvalitami (mobilné prvky reagujú na pohyb nositeľa šperku alebo napríklad na vietor). Bol vyznamenaný Zlatou medailou a Bavorskou štátnou cenou na medzinárodnom veľtrhu umeleckých remesiel v Mníchove (1964). Je nositeľom viacerých ocenení za svoju tvorbu (Cena Cypriána Majerníka, 1967, čestné uznanie na Svetovej výstave EXPO '67 v Montreale, zlatá i strieborná medaila z medzinárodnej výstavy šperkov a bižutérie v Jablonci nad Nisou). Jeho diela sú zastúpené v domácich i zahraničných zbierkach. Medzinárodné múzeum dizajnu - Die Neue Sammlung v Mníchove pripravilo v 2015 výstavu jeho diel (Kinetický šperk - 180 šperkov z obdobia 1963 - 2005). - 80. výročie narodenia

17. 1. 1986 † Juraj Tušiak, Sriemska Kamenica, Srbsko (* 26. 1. 1935 Báčsky Petrovec, Srbsko), slovenský vojvodinský básnik a prozaik, autor kníh pre deti, prekladateľ, redaktor. Pôsobil ako učiteľ a novinár v Hlase ľudu v Báčskom Petrovci, v mládežníckom časopise Vzlet a literárnom periodiku Nový život. Písal pre dospelých (básnické zbierky: Maliny v januári, 1962, Modrá báseň, 1977; zbierka poviedok Krčma, 1973), no predovšetkým pre deti (poetické knihy: Za priehršť radosti, 1959, Jednoduché slová, 1969, Otčina, 1982; zbierky poviedok, rozprávok a krátkych próz: O bielom jeleňovi, 1961, Maximilián v meste, 1971, Muška Svetluška a hračky, 1972, Postavím si kaštieľ vežičkový, 1973, Štvrtácka jar, 1975, Cirkus Pikolo a iné, 1978, Kráľovské rozprávky, 1981, Čarodejný zvonček, 1986; výber z básní a rozprávok vyšiel pod názvom Zelený zajko, 1985, ed. Ján Turan; Dínom-dánom s Ďurkom, 2009 - cyklus 18 básní s jeho ilustráciami, zost. Víťazoslav Hronec). Prekladal zo srbochorvátčiny, slovinčiny, rusínčiny, češtiny a slovenčiny. - 30. výročie úmrtia

18. 1. 1841 * Móric Hölzel, Praha († 24. 7. 1903 Bardejov), rezbár, sochár a staviteľ oltárov, tvorca neogotického hlavného oltára v bardejovskej Bazilike sv. Egídia. Ako rezbár pôsobil v Mariazelle, Grazi, vo Viedni a v Győri, uhorská vláda ho poverila prácami na výzdobe košického Dómu sv. Alžbety, v Bardejove viedol súkromnú rezbársku dielňu a zabezpečoval rekonštrukciu požiarom poškodeného vnútorného vybavenia bardejovského kostola sv. Egídia. Dielňa pod jeho vedením zhotovovala interiérové vybavenie a výzdobu kostolov (Budapešť, Košice, Prešov, Dolný Kubín, Drienov, Telgárt, Zborov, Lopuchov, Žehra a i.) - 175. výročie narodenia

18. 1. 1956 † PhDr. Jozef Bánsky, pseud. J. B. Vrchovský, Torysky -(* 31. 12. 1919 Kunov), literárny historik, bibliograf, prekladateľ. Bol asistentom Slovanského seminára na FF UK v Bratislave, pracovníkom Univerzitnej knižnice v Bratislave. Venoval sa výskumu literárnych vzťahov slovanských literatúr, najmä slovensko-poľských literárnych vzťahov (hlavne A. Mickiewicz), písal úvody a doslovy k prekladom poľských spisovateľov, štúdie a portréty predstaviteľov slovensko-poľských literárnych a kultúrnych vzťahov, zostavoval bibliografie (Slovenské mickiewicziána, 1955, Čo čítať z poľskej literatúry v slovenčine?, 1955). Prekladal z poľštiny, francúzštiny a nemčiny. - 60. výročie úmrtia

19. 1. 1941 * prof. PhDr. Juraj Lexmann, ArtD., Bratislava, muzikológ, hudobný skladateľ. Bol technikom výroby hudobných nástrojov v závode Varhany Krnov, pracoval ako filmový strihač, externe prednášal na VŠMU v Bratislave, je zakladateľom Katedry zvukovej skladby na FTF VŠMU, bol vedeckým pracovníkom SAV v Bratislave. Autor publikácií o filmovej a liturgickej hudbe a hudobnej kultúre (Teória filmovej hudby, 1981, Hudba v amatérskych filmoch a videoprogramoch, 1988, Hudobná dramaturgia filmovej a televíznej tvorby, 1994, Slovenská filmová hudba 1896 - 1996, 1996, Liturgický spevník I a jeho uvádzanie do praxe, 1999, Liturgický spevník pre tretie tisícročie, 2000, Audiovizuálne médiá a hudobná kultúra, 2002, Hudobná kultúra pod vplyvom médií, 2005 - zost. zborníka). Je autorom hudby k animovaným filmom (Zbojník Jurko, 1976, Krvavá pani, 1980, filmy o Jankovi Hraškovi) a dokumentárnym filmom, k scénickým programom SĽUK-u, komornej hudby, tiež autorom a režisérom hudobných dokumentárnych filmov a televíznych relácií (Filozofia hudby, TV cyklus Deti hudobníci), realizoval strih a hudobnú dramaturgiu k spravodajským, dokumentárnym a animovaným filmom. Je nositeľom Ceny Fra Angelica (2004), Ceny Andreja Radlinského (2014), v júni 2014 ho pápež František vymenoval za rytiera Rádu sv. Silvestra pápeža (za prínos v oblasti liturgického spevu a hudby na Slovensku, hlavne práce na Liturgickom spevníku I., II. a III.). Je členom International Cooperative in Systematic and Comparative Musicology. - 75. výročie narodenia

21. 1. 1946 † Viera Markovičová, Nové Mesto nad Váhom (* 23. 6. 1876 Skalica), kultúrna pracovníčka. Členka Slovenského spevokolu, Matice slovenskej, Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Živeny, predsedníčka Čs. zväzu ženských ev. spolkov. Usporiadala pozostalosť svojho otca S. Hurbana-Vajanského. - 70. výročie úmrtia

22. 1. 1946 * Mgr. Oľga Žabenská, Dolný Kubín, kultúrno-osvetová pracovníčka. Pracuje v Oravskom kultúrnom stredisku v Dolnom Kubíne (metodička pre oblasť hudby, spevu, tanca, vedúca oddelenia ZUČ, riaditeľka strediska, odborná pracovníčka na úseku tradičného ľudového umenia). Bola členkou Ústrednej rady a prípravných výborov podujatí Oravské hudobné leto, Podroháčske folklórne slávnosti, Folklórne slávnosti pod Babou horou, Bačovské dni, Minisynkopy, Oravské Vianoce, Dolnooravské folklórne slávnosti, spolupracuje so Spolkom Slovákov v Poľsku najmä pri programoch každoročných Dní slovenskej kultúry v Malopoľsku. - 70. výročie narodenia

22. 1. 1956 * Ľubica Orgonášová, Bratislava, operná speváčka, sopranistka. Bola sólistkou Opery DJGT v Banskej Bystrici, mala angažmán v Nemecku, 1988 a vo Viedni. Účinkovala v londýnskej Covent Garden, parížskej Opere de Bastille, na festivaloch v Barcelone, Salzburgu, Berlíne, Chicagu, Hamburgu, Lisabone, Madride, Mníchove, Salzburgu, Ríme, Miláne, New Yorku. Vyhľadávaná interpretka mozartovského ako aj talianskeho repertoáru. Pracovala so svetoznámymi dirigentmi a poprednými zahraničnými orchestrami. Realizovala početné audio- a videonahrávky. Je profesorkou spevu na Zürcher Hochschule der Künste. V r. 2010 po prvýkrát účinkovala na Slovensku po takmer 30-ročnom pôsobení v zahraničí - vystupovala na Bratislavských hudobných slávnostiach. - 60. výročie narodenia

22. 1. 1966 † Ferdinand Hoffmann, Buenos Aires, Argentína (* 14. 2. 1908 Žilina), divadelný režisér a dramaturg, prekladateľ. Bol tajomníkom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel v Martine a hercom, režisérom a dramaturgom v tamojšom Slovenskom spevokole, redigoval časopis Naše divadlo a edíciu Divadelná knižnica. Začas bol riaditeľom obnoveného Východoslovenského národného divadla v Košiciach, potom dramaturgom a režisérom Činohry SND, kde spolu s J. Jamnickým presadzoval princípy modernej režijnej tvorby. Za slovenského štátu pôsobil ako vedúci kultúrneho oddelenia na Úrade propagandy v Bratislave, v r. 1945 emigroval cez Taliansko do Argentíny. - 50. výročie úmrtia

23. 1. 1841 * Žigmund Bachrič (Sigismund Bachrich), Žabokreky († 16. 7. 1913 Grimmenstein alebo Viedeň), huslista, violista, hudobný skladateľ a pedagóg. Vyštudoval konzervatórium vo Viedni, bol kapelníkom v Théâtre Lyrique v Paríži, po návrate pôsobil vo Viedni ako violista Wiener Philharmoniker a ako profesor na konzervatóriu. Komponoval komorné diela, piesne, skladby pre husle, opery (Muzzedin, 1883, Heini von Steier, 1884), operety (Der Fuchs-Major, 1889). - 175. výročie narodenia

23. 1. 1991 † Tibor Vichta, Bratislava (* 14. 7. 1933 Nové Mesto nad Váhom), scenárista a dramaturg. Absolvoval štúdium dramaturgie na FAMU v Prahe, bol dramaturgom Štúdia hraných filmov v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe a vedúcim tvorivej skupiny Panoráma Film na Kolibe. Začínal ako scenárista dokumentárneho filmu (Silnejšia ako hranica, 1959), jeho prvý scenár pre hraný film nakrútil režisér Vlado Pavlovič (Most na tú stranu, 1961), bol spoluautorom, resp. autorom scenárov filmov významných režisérov Petra Solana (Boxer a smrť, 1962, Kým sa skončí táto noc, 1965, Tušenie, 1982; TV filmy ... a sekať dobrotu, 1968, Slávny pes, 1971), Martina Hollého (Prípad pre obhajcu, 1964, Balada o siedmich obesených, 1968, Smrť šitá na mieru, 1979, Noční jazdci, 1981), Dušana Trančíka (Koncert pre pozostalých, 1976, Víťaz, 1978), Lutherovho filmu Kráľ Drozdia brada (1984) a ďalších filmov. Ako dramaturg spolupracoval na Hollého filmoch Havrania cesta (1962), Signum laudis (1980), Hanákových filmoch Ružové sny (1976) a Ja milujem, ty miluješ (1980), Jakubiskovom filme Postav dom, zasaď strom (1979), Lutherovom Chodníku cez Dunaj (1989). Prednášal scenáristiku na VŠMU a patrí k zakladateľom FTF VŠMU. V Ankete 2000 slovenských filmových novinárov bol vyhlásený za najlepšieho slovenského scenáristu 20. stor., v 2001 dostal na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach Cenu Igric za celoživotné dielo in memoriam. Jeho meno nesie súťaž Cena Tibora Vichtu pre mladých scenáristov do 35 rokov. V 2008 režisér Tomáša Hučko nakrútil jeho dokumentárny portrét s názvom Kým sa skončí tento film. - 25. výročie úmrtia

24. 1. 1936 * Naďa Rappensbergerová-Jankovičová, Kokava nad Rimavicou, grafička, ilustrátorka. Študovala u prof. V. Hložníka, venuje sa hlavne voľnej grafike (litografie), knižnej ilustrácii a exlibrisu. Mala vyše 60 samostatných výstav doma a v zahraničí. Ilustrovala množstvo kníh (Ovídius, Catullus, L. N. Tolstoj, A. de Saint-Exupéry, A. Christie, L. Feuchtwanger, J. R. Tolkien; E. Maróthy-Šoltésová, E. B. Lukáč, J. Blažková, Z. Dônčová, M. Ďuríčková, J. Nižnánsky, B. Slančíková Timrava, J. Ondruš, E. Farkašová a i.). V r. 1978 vydala novelu Jediné ráno. Vyšli o nej dve monografie (1989, 2006). Je držiteľkou niekoľkých cien a uznaní za grafiku, exlibris a ilustrácie a nositeľkou Identifikačného kódu Slovenska. - 80. výročie narodenia

25. 1. 2006 † Emil Lehuta, Bratislava (* 5. 11. 1931 Piešťany), divadelný a filmový kritik, prekladateľ. Absolvoval štúdium divadelnej vedy na DAMU v Prahe. Pracoval ako redaktor vydavateľstva Tatran, v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave, na vedeckom pracovisku pre divadlo a film v Ústave slovenskej literatúry SAV, bol riaditeľom Slovenského filmového ústavu. Spoluautor publikácií Kapitoly z dejín slovenského divadla (1967), Základy filmovej vedy (1969), Zákutia a výslnia polstoročia slovenskej drámy (1997), autor knihy Dramatik Jonáš Záborský (1998). - 10. výročie úmrtia

25. 1. 2006 † Tatjana Ruppeldtová, Bratislava (* 5. 4. 1921 Bratislava), redaktorka, prekladateľka. Bola redaktorkou spravodajského vysielania Čs. rozhlasu, potom redaktorkou ekonomickej redakcie, neskôr vedúcou kultúrnej redakcie denníka Práca a redaktorkou publikácií a časopisov v Ústave zdravotnej výchovy v Bratislave. V období normalizácie musela odísť z redakcie a nesmela prekladať. Prekladala prozaické a dramatické diela z angličtiny. - 10. výročie úmrtia

26. 1. 1941 † Pavol Socháň, Bratislava (* 6. 6. 1862 Liptovský Mikuláš-Vrbica), etnograf, fotograf, maliar, publicista, dramatik. Študoval na maliarskych akadémiách v Prahe a v Mníchove. Popri portrétnej tvorbe sa venoval aj etnografickej dokumentácii, emisiám pohľadníc s národopisnými a krajinárskymi motívmi. Zbieral kroje, výšivky, keramiku, zaznamenával ľudové zvykoslovie a slovesnosť, usporadúval výstavy ľudového umenia doma i v zahraničí (Praha, Viedeň, Mníchov), v r. 1895 pripravoval s Dušanom Jurkovičom slovenské oddelenie Národopisnej výstavy československej v Prahe. Venoval sa tiež ochotníckemu divadlu, písal divadelné hry (o. i. Honorár, 1907, Sedliacka nevesta, 1910 - inscenované v SND v 1921 a 1922). V 1912 v Martine dokončil fotografickú edíciu svojich Slovenských národných ornamentov. Podieľal sa na vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti. V r. 1912 musel ako pansláv opustiť Slovensko - dva roky žil v Prahe a potom päť rokov v USA, kde učil na krajanských školách, venoval sa novinárskej a publicistickej činnosti, bol redaktorom Slovenského hlásnika. Po návrate žil v Bratislave, kde pôsobil ako redaktor a novinár, podieľal sa na založení Radiojournalu (tajomník a prvý slovenský rozhlasový hlásateľ). Bol spolupracovníkom SNM v Martine a Matice slovenskej. Jeho fotografie a negatívy sú v MS v Martine, SNM v Bratislave, v Náprstkovom múzeu v Prahe a Néprajzi múzeu v Budapešti. - 75. výročie úmrtia

27. 1. 1941 * Mgr. Ján Kamenistý, Bratislava, žurnalista, publicista, editor, prekladateľ. Pracoval v bratislavskom Večerníku, v denníku Smena, bol šéfredaktorom Smeny na nedeľu, neskôr viedol týždenník SME na nedeľu, mesačník Nedeľa, pracoval v časopise Playboy, ako šéfredaktor Malých novín v Práci a nakoniec ako šéfredaktor Kultúrneho života. Autor knižky reportáží Arménsko, Arménsko (1989), vydal knihu rozhovorov s umelcami Ako kopú múzy (1991). Je autorom početných reportáží, rozhovorov, esejí a fejtónov, pásiem a fíčrov pre rozhlas. Venoval sa editorskej činnosti (Nadránom, 1971 - antológia z tvorby mladých slovenských básnikov; Mám v srdci lásku, nenávisť, 1974, Sentimentálna púť, 1988 - s J. Buzássym; Umenie v živote človeka /Estetické minimum/, 1989; Ave, láska, 1999 - slovenská ľúbostná poézia 20. stor., Ave, Amor, 2002 - svetová ľúbostná poézia 20. stor., Ave, Laura, 2003 - sonety o láske; Ján Pavol II. - Slová na cestu. Výroky básnika, človeka a pápeža; 2005; Hefty, fóry, myšlenky, 2004 - citáty J. Wericha; Myšlenky a citáty deseti největších Čechů, 2005). Prekladá z angličtiny, vydal výber anglických poviedok Strašidelné poviedky (2002). Bol spoluzakladateľom Divadielka Za rampami, prvého slovenského divadla poézie (1959, recitátor, režisér). Dlhoročne sa venuje umeleckému prednesu, vydal teoretickú prácu Poznámky k poetike divadiel poézie (1967), je dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v tejto oblasti, pôsobil ako lektor i porotca na Hviezdoslavovom Kubíne. Spolu s J. Čajkovou zostavil Desať básní, ktoré otriasli Kubínom. Bibliofília 50. ročníka Hviezdoslavovho Kubína (2004). Je zostavovateľom Zápisníkov Hviezdoslavovho Kubína (1983, 1986, 1988) a reprezentačnej publikácie Tak prichádza k nám slovo. Umelecký prednes v histórii a koncepcii Národného osvetového centra /1991 - 2006/ (2006). Je nositeľom Medaily D. G. Licharda. - 75. výročie narodenia

27. 1. 1991 † Miroslav Válek, Bratislava (* 17. 7. 1927 Trnava), básnik, publicista, prekladateľ, politik. Významný predstaviteľ modernej slovenskej poézie. Pracoval ako redaktor v časopisoch Slovenský roľník, Týždeň, Družstevný obzor Mladá tvorba (aj šéfredaktor), bol tiež šéfredaktorom Romboidu, predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. V rokoch 1969 - 88 bol ako člen Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska ministrom kultúry. Knižne debutoval básnickou zbierkou Dotyky (1959), nasledovali zbierky Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963), Milovanie v husej koži (1965), poéma Slovo (1976), cyklus Z vody (1977) a cyklus deviatich sonetov Obrazáreň (publikovaný vo výbere Zakázaná láska, 1980). Je tvorcom modernej poézie pre deti (Kúzla pod stolom, 1959, Veľká cestovná horúčka pre malých cestovateľov, 1964, Do Tramtárie, 1970; Panpulóni, 1975 - výber; leporelá Pozrime sa do prírody, kto osoží a kto škodí, 1960, Kde žijú vtáčky, 1961; v 2006 vyšlo súborné vydanie jeho poézie pre deti pod názvom Lastovička vo fraku). Písal literárnokritické state a kultúrnopolitickú publicistiku (O literatúre a kultúre, 1979). Prekladal svetovú poéziu. Výbery z jeho poézie vyšli v ruštine, poľštine, češtine, bulharčine, ukrajinčine, maďarčine, taliančine, nemčine, jeho knihy pre deti vyšli v Bulharsku, Fínsku, Grécku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rusku, Ukrajine, Veľkej Británii a USA. V r. 2003 vyšiel výber z jeho ľúbostnej lyriky pod názvom Jesenná láska, v r. 2005 vyšiel výber Miroslav Válek: Básnické dielo (editor Valér Mikula), v r. 2013 vyšla monografia Jána Zambora Niečo ako láska, niečo ako soľ s podtitulom Miroslav Válek v interpretáciách. - 25. výročie úmrtia

28. 1. 1946 * Peter Hledík, režisér, scenárista, zakladateľ a viceprezident filmového festivalu ArtFilm v Trenčianskych Tepliciach. Pracoval v televízii, potom v Slovenskej filmovej tvorbe ako režisér dokumentárnych a neskôr hraných filmov (Kočka, 1982, Tretí šarkan, 1985, Začátek dlouhého podzimu, 1990, Harmonika, 2015; televízne filmy Najstarší zo všetkých vrabcov, 1980, Chuť vody, 1982, Miliónový chlap, 1987). V r. 1993 založil filmový festival Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach, dnes je jeho viceprezidentom a zároveň je riaditeľom festivalových cien Hercova misia a Zlatá kamera. - 70. výročie narodenia

29. 1. 1926 † MUDr. Miloslav Francisci, Cleveland, Ohio, USA (* 30. 4. 1854 Debrecín), lekár, hudobný skladateľ, klavirista. Študoval medicínu vo Viedni, kde sa stal členom akademického spolku slovenských študentov Tatran. Presťahoval sa do Clevelandu v USA, kde bol zakladajúcim členom National Slovak Society in Cleveland, členom jeho literárneho výboru, založil a viedol spevokol Kriváň, pôsobil ako klavirista a propagátor slovenských ľudových piesní, bol autorom hymny amerických Slovákov (Amerika, zem veliká). Skomponoval operu Rhea Sylvia a osem operiet (zachovali sa štyri: Bohatieri veselej družiny, 1917, Obšitošova dcéra, 1918, Astra, 1920, V cigánskom tábore, 1922), piesne a zbory (Trávnice, 100 slovenských národných piesní, vyšli v Martine v 2 zv.), úpravy slovenských ľudových piesní. - 90. výročie úmrtia

29. 1. 1941 † Daniel Pažický, Bratislava (* 3. 3. 1881 Myjava), kníhtlačiar a vydavateľ. V r. 1906 založil v Myjave vlastnú tlačiareň, ktorá fungovala až do r. 1951 (ešte 10 rokov po jeho smrti pod vedením jeho manželky, potom bola znárodnená) a mala významnú úlohu v šírení slovenskej tlače. Vychádzali v nej cirkevné tlače i svetské publikácie, pôvodná i prekladová beletria, kalendáre, učebnice, tlačila aj periodiká, hlavne cirkevné časopisy. - 75. výročie úmrtia

30. 1. 1926 * PhDr. Ladislav Šášky, Divín († 11. 2. 1994 Bratislava), historik umenia, pamiatkar, múzejník, cirkevný historik. Podieľal sa na obnove historických pamiatok na Slovensku (Kremnica, Banská Štiavnica, Kostoľany, Hronský Beňadik, Divín, investičný pracovník na obnove národnej kultúrnej pamiatky Bratislavský hrad). Autor publikácií Bratislavské rokoko (1982), Bratislava: mesto na Dunaji (1992), syntetických prác Kamenná krása našich miest (1981) a Umenie Slovenska. Obrazový sprievodca po pamiatkach (1988), spoluautor knihy Héro a Leandros: tapisérie Primaciálneho paláca v Bratislave (1976, s L. Borodáčom) a spoluautor prvého Súpisu pamiatok na Slovensku. Publikoval početné články a štúdie. Bol školiteľom sprievodcov po historických pamiatkach Bratislavy a autorom učebných textov pre vlastivedných sprievodcov po Bratislave. Nositeľ Ceny Alžbety Güntherovej-Mayerovej za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu SR in memoriam (2012). - 90. výročie narodenia

31. 1. 1926 * Marián Čunderlík, Motyčky († 1. 10. 1983 Demänovská dolina), maliar, grafik a ilustrátor. Bol spoluzakladateľom Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave, kde mal v 1958 vernisáž svojej prvej samostatnej výstavy (zatvorená niekoľko hodín po vernisáži). Zúčastňoval sa na neformálnych bratislavských výstavách, neverejných prezentáciách pod názvom Konfrontácie (v ateliéri J. Jankoviča, 1961, v ateliéri A. Rudavského, 1962, v byte I. Mačáka, 1963), v 1965 sa zúčastnil na verejných 5. konfrontáciách v Galérii Cypriána Majerníka. Vystavoval na významných prehliadkach súčasného slovenského výtvarného umenia doma i v zahraničí (Viedeň, Rím, Essen, Kiel, Paríž, Neapol, Teherán a i.). V 2. polovici 60. rokov sa stal členom Klubu konkretistov. V období rokov 1953 - 63 sa systematicky venoval štylizovanej maľbe slovenskej nevesty, v 2. polovici 60. rokov prešiel k nefiguratívnym kompozíciám a objektovému umeniu, k nepredmetným obrazom (cyklus Zrkadlá), experimentoval s obrazom v nástennej tvorbe pre architektúru, využíval kombinácie nových výrazových možností (koláž, asambláž, frotáž), venoval sa aj knižnej ilustrácii (vyše 100 titulov) a grafike. V r. 1972 ho vylúčili zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov, na protest odišiel z Bratislavy a žil v Demänovskej doline v osade Tri studničky. Venoval sa umeleckému dotvoreniu architektonických exteriérov a interiérov. Jeho diela sú v zbierkach významných slovenských galérií i u súkromných zberateľov. V 2001 vyšla o ňom monografia (aut. Juraj Mojžiš). - 90. výročie narodenia

31. 1. 1996 † Martin Jonáš, Kovačica, Vojvodina, Srbsko (* 9. 5. 1924 Kovačica), insitný maliar, roľník. Bol vedúcou postavou kovačickej insitnej slovenskej enklávy a jedným zo zakladateľov Galérie insitného umenia v Kovačici, patril medzi najvýznamnejšie osobnosti svetového insitného umenia. Jeho obrazy sú kronikou roľníckeho života v Kovačici. Základnými prvkami jeho kompozícií sú človek a zem. Vystavoval na samostatných i kolektívnych výstavách (v Európe, USA, Kanade, Argentíne, Izraeli, Austrálii), získal zlaté medaily na medzinárodných výstavách. Zbierka jeho obrazov je v Galérii insitného umenia v Kovačici, jeho obrazy sú v galériách (aj v SNG v Bratislave) i v súkromných zbierkach. V jeho kovačickom dome je Pamätný dom a múzeum Martina Jonáša (otvorený v 2014). V 1995 vyšla o ňom obrazová monografia (aut. I. Melicherčík, J. Čendičová). - 20. výročie úmrtia