Preskočiť na obsah

Odišiel dobrý človek a divadelník

(12. 9. 1942 Bratislava – 5. 11. 2017 Trnava)

Miki FehérTo, čo ma na divadelníkovi Mikulášovi Fehérovi najviac fascinovalo, bol jeho pokoj, láskavosť a rozvaha. Najčastejšie som sa s ním stretávala ako s porotcom súťaží divadiel poézie a umeleckého prednesu. Bol vzdelaný, sčítaný a jeho kritika bola vždy viac vyzdvihnutím toho pozitívneho, čo sa tvorcom podarilo, než negativistickou kritikou, ktorá neraz odrádza od ďalšej práce a oslabuje istotu tvorcov. Jeho ohľaduplnosť a úcta ku každému tvorivému činu bola taká veľká, že sme túžili počuť z jeho úst občas aj tón tvrdšej kritiky. Niežeby kritiku nevedel vysloviť, ale jeho intonácia, mäkký hlas, celkový výraz boli naplnené láskou a úctou ku každej poctivej tvorbe, či už vydarenej a úspešnej, alebo nie. O negatívnych stránkach života a umenia hovoril čo najmenej, buď ich zamlčiaval, vytláčal, alebo jednoducho obchádzal. Až s odstupom času vysoko oceňujem tento prístup, ktorý nikoho nemohol zraniť, ale len povzbudiť.
Mikuláš Fehér absolvoval divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, no po jej skončení pôsobil ako všestranný divadelník – autor hier, dramatizátor, dramaturg, režisér aj kritik. Profesionálne tvoril najmä v dvoch divadlách – v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene a Divadle pre deti a mládež v Trnave (neskôr Trnavské divadlo), ale hosťoval aj v Nitre, Spišskej Novej Vsi, Banskej Bystrici a Komárne.
Veľkú časť svojej tvorby – v divadle, rozhlase a televízii – venoval deťom. Aj preto pôsobil v poradnom zbore pre detské divadlo Osvetového ústavu.
Okrem práce v profesionálnom divadle bol v blízkom kontakte aj s amatérskym divadlom, a to so všetkými jeho žánrami. V rokoch 1977 – 1987 pôsobil ako dramaturg a režisér v súbore činoherného divadla dospelých Disk v Trnave a spolu s ním a profesionálnymi scénografmi pripravil niekoľko vynikajúcich inscenácií ruskej klasiky (Zykovovci, Ivanov, Pytačky – Svadba – Jubileum) i európskej komédie (Dopálená žena, Husári, Nesmelí zaľúbenci). V roku 1987 založil v Trnave študentský súbor Juventus, neskôr režíroval ochotnícke súbory aj v Novej Bani i Detve.
Jeho divadelnú všestrannosť využíval aj Osvetový ústav a neskôr Národné osvetové centrum. Bol členom poradných zborov pre jednotlivé divadelné oblasti, porotcom, inštruktorom, odborným lektorom. Pracoval v odborných porotách všetkých typov divadiel, bol totiž otvorený nielen klasickej dramatike, ale aj výbojom malých javiskových foriem, alternatívneho divadla, dramatickej výchove; cenná bola jeho porotcovská, historická i teoretická práca pre oblasť divadla poézie a Hviezdoslavov Kubín, kde býval členom a predsedom odborných porôt až do roku 2007.
Často publikoval v časopise Javisko od osemdesiatych rokov až do prvého desaťročia tohto storočia. Hodnotil jednotlivé prehliadky, písal medailóny hercov, súborov, s ktorými pracoval, analytické články o divadle, spolupracoval aj pri historických štúdiách niektorých súborov, divadiel či divadla poézie na Hviezdoslavovom Kubíne. Výrazne sa angažoval aj v kresťanskom divadle a jeho festivale Gorazdov Močenok.
Jeho odbornosť a láskavosť nám chýbala už zo desať rokov, keď mu choroba postupne obmedzovala a vymedzovala aktivity i cestovanie s nimi spojené. Vracať sa k nemu našťastie môžeme aj naďalej aspoň do archívov, časopisov, knižníc a našich spomienok.
S Mikulášom Fehérom sme sa rozlúčili 9. novembra 2017 na cintoríne v Trnave a nielen rodine, ale mnohým divadelníkom a recitátorom veľmi chýba.

Česť jeho dielu a pamiatke.

Jaroslava Čajková
Foto: Filip Lašut a archív redakcie