Preskočiť na obsah

Ako ďalej v amatérskom divadle?

Aktivizujúcou súčasťou amatérskeho divadla sú už od 20. rokov minulého storočia súťaže. Kedysi vrcholili Divadelnými pretekmi a Čestným vencom víťazov, dnes Scénickou žatvou a Cenou za tvorivý čin roka, ktorú tento rok organizátori vyradili z propozícií Scénickej žatvy. O päť rokov bude divadelné súťaženie sláviť storočnicu, je preto vhodný čas zamyslieť sa nad jeho významom či ďalšou existenciou.

1. Ako si predstavujete ideálnu prezentáciu amatérskeho divadla?
2. Ako vidíte vzťah súťaženia a tvorby v amatérskom divadle?
3. Čo navrhujete pre ďalší vývoj Scénickej žatvy?

Mgr. art. MIRIAM KIČIŇOVÁ, dramaturgička a lektorka dramaturgie Slovenského národného divadla
Mgr. art. Miriam Kičiňová1. Musím sa priznať, že som sa stala fanúšičkou Scénickej žatvy. Fakt, že sa na jednom mieste stretne to najlepšie z najlepšieho, je skvelý. Myslím, že výborné boli aj hosťovania amatérskych súborov na pôde Slovenského národného divadla. Bola to krásna tradícia.
2. V tomto zmysle považujem situáciu za komplikovanú. Samozrejme, súbory nie sú vždy na rovnakej štartovacej pozícii. Je dosť ťažké isté inscenácie vôbec porovnávať. Asi to chce isté žánrové a skúsenostné členenie. Ale občas sa aj na Scénickej žatve ukazuje, že aj menej skúsení dokážu prekvapiť, rovnako ako skúsení neodhadnúť svoje možnosti. Kritika však nie vždy znamená posun vpred, občas ju možno chápať ako nevhodnú či nesprávnu a najmä niekedy ju nie je možné aplikovať v praxi. Je teda otázne, či sa má súťažiť alebo iba hodnotiť. Obávam sa, že bez aspektu súťaže to mnohých prestane motivovať, ale rovnako demotivujúco pôsobí na iných súťažný aspekt v divadle.
3. Chcela by som, aby Scénická žatva žila. Aby sa podarilo alokovať finančné prostriedky na festival s jeho vzdelávacou časťou. To je kľúčové a najdôležitejšie. Rovnako ako odborné semináre či tvorivé dielne.

Mgr. VLASTA KUNOVSKÁ, seniorka, v minulosti metodička pre ochotnícke divadlo a riaditeľka Turčianskeho osvetového strediska, novinárka
Mgr. Vlasta Kunovská1. Ideálna predstava je azda prismelé označenie, až nereálna myšlienka či požiadavka, veď čo je ideálne – aj v prezentácii systému divadla z ochoty? Predsa si však myslím, že by sa nemal celkom opustiť dlhoročne dobre prepracovaný a fungujúci súťažný systém. Iste, nedá sa realizovať kompletne ako pred desaťročiami. Riešenia treba prispôsobiť problémom „rastu“, ako sa už preukázateľne prejavili najmä v súvislosti s aktuálnymi spoločenskými zmenami v celom organizme kultúry. Osobne sa mi vidí zmysluplný systém dvoch kategórií, ako ich navrhol vo svojej vízii Jožko Krasula: prvá kategória – kategória vyspelých divadiel a druhá kategória – pre začínajúce a tradičné divadlá. Domyslený a koncepčne detailne rozpracovaný by mohol byť takýto systém od autora návrhu, skúseného divadelníka a organizátora divadla v domácich i medzinárodných kontextoch, zmysluplne funkčný...
2. Vzťah tvorby a súťaženia je vari v ochotníckom či amatérskom divadle ten najprirodzenejší, neodmysliteľný, zámerný a koncepčný spôsob existencie života amatérskych divadelných súborov. Svoje inscenácie tvorcovia určite pripravujú práve aj so zámerom vystaviť sa názorovej konfrontácii a umeleckému posúdeniu svojho „produktu“. Problém je v objektívnom či aspoň čo najviac objektivizovanom prijímaní a hodnotení. To je priestor na precízny a zodpovedný systém hodnotiteľov, ktorí rozhodujú na súťažiach o divadelných opusoch. Nezriedka sú práve rozhodovania „porôt“ na všetkých úrovniach súťažného systému problematickým prvkom. Preto je určite potrebné v organizme súťaží vytvoriť záväzné podmienky a princípy hodnotenia a objektívne ich zakotviť aj dodržiavať v záväznom systéme.
3. Zdá sa, že udeľovanie ocenenia za tvorivý čin roka na Scénickej žatve sa naozaj skončí už po skúšobnom vynechaní na 95. ročníku SŽ 2017. Osobne sa mi to vidí nelogické: vrcholná prehliadka súťaží na Slovensku a bez súťažného vyvrcholenia s istou hodnotovou formou ocenenia. Problematickosť určenia všeobecne prijateľného a akceptovaného nositeľa ocenenia tvorivosti roka je asi silnejšia ako úsilie určiť zodpovedajúceho reprezentanta divadelnej tvorivosti a umeleckej invencie v každej sezóne. Pre nositeľov Ceny za tvorivý čin roka je ocenenie v histórii účinkovania divadelného súboru na súťažnej ochotníckej scéne určite nezanedbateľnou hodnotou. Zamýšľam sa, či je zrušenie ocenenia na vrcholnej prehliadke amatérskych (ochotníckych) súborov na Slovensku rozhodnutím takpovediac „zvrchu“. Ktovie, ako by vypovedala alebo čo by preukázala anketa na tému zrušenia či zotrvania udeľovania Ceny za tvorivý čin roka na SŽ v širšom spektre výkonných divadelníkov. Storočnica našej milovanej Scénickej žatvy  je tu, ani sa nenazdáme, a taká bohatá sústavná tradícia divadla z ochoty zaväzuje.

BLAHOSLAV UHLÁR, divadelný režisér
Blahoslav Uhlár1. Nevidím nijaký dôvod na zmenu súčasného stavu.
2. Nevidím nijaký dôvod na zmenu súčasného stavu.
3. Nevidím nijaký dôvod na zmenu súčasného stavu až na to, že by som vrátil ocenenie Cenu za tvorivý čin roka a zabránil udeľovaniu nesystémových ocenení ad hoc.

Pripravila Jaroslava Čajková
Foto: René Miko