Preskočiť na obsah

Kubínsky divadelný observátor

Krížne cesty detských recitačných kolektívov a divadiel poézie
Ako rastie sebavedomie dieťaťa vnímajúceho prírodné a spoločenské premeny alebo mutácie starého známeho sveta poprášeného spomienkami na tradičné recitačné opusy! No boli aj časy výrazných výbojov, tematickej odvahy odkliať tabuizované svety pred dieťaťom, hľadali a nachádzali sa účinné divadelné formy, v ktorých prevládal svet metafor a metonymií, ale predovšetkým sa tvarovalo slovo. To slovo tvoriace univerzálny a všetkým prístupný kód sa odrazu v spojení s javiskovým obrazom stalo scénovaním skutočnosti i hudbou. Slovo v metamorfózach tvarov, významov, slovo znejúce, intenzívne, ale aj šepot či ticho vytvárali mnohovrstevný javiskový tvar, nenahraditeľný iným druhom umenia. Divadlo poézie práve explikáciou metafor sprítomňuje všetky umelecké druhy do syntetickej alebo aspoň synkretickej podoby.
...
Aj keď sa neskúšali experimentálne výboje, divadlo poézie mladých aj dospelých si tohto roku nachádzalo aktuálne témy a tie primerane svojim schopnostiam a možnostiam servírovalo publiku.

Bolumír Rišák
Foto Michal Lašut

(celý článok si prečítate v Javisku 2/2017)