Preskočiť na obsah

Stretnutie českého a slovenského prednesu

Udržiavanie tradície či vytváranie nových česko-slovenských kontaktov v kultúre už dávno nie je takou samozrejmosťou ako v spoločnom štáte pred rokom 1993. Ak v minulosti sa tak dialo na základe štátnych úloh, dnes drvivá väčšina aktivít závisí od nadšenia, zaujatia a schopností jednotlivcov, prípadne malých záujmových skupín.
Stretnutie českého a slovenského prednesuVo Valašskom Meziříčí sa tak snažia stále udržiavať tradíciu konfrontačného stretnutia českých a slovenských amatérskych recitátorov, súťaž v umeleckom prednese, ktorá sa tento rok konala 20. – 22. októbra už päťdesiaty druhý raz pod stálym názvom Medzinárodný festival poézie.  Vytrvalosť a oduševnenie Kulturního zařízení města Valašského Meziříčí, najmä jeho dramaturgičky Hany Markovej a jej spolupracovníkov (M. Siekliková, K. Prokeš, D. Půstová, M. Králová a i.), ako aj podpora riaditeľa (R. Štěrba) a tiež mesta Valašské Meziříčí je nosným pilierom tohto podujatia. K nemu sa pripája aj záujem recitátorov, v posledných rokoch už viac slovenských než českých, a odborná podpora českých i slovenských porotcov. Vďaka týmto predpokladom priniesol 52. ročník MFP isté oživenie do svojej histórie, kvantitatívny nárast recitátorov (33 súťažiacich oproti 25 z minulého roka) aj niektoré kvalitatívne zmeny, najmä v pestrosti textov a ich tém. Ako napísal redaktor Festivalových listov Marek Adamík v druhom čísle, „bolo možné stretnúť sa takmer so všetkým. S rodinnými a milostnými vzťahmi, závislosťou, hlbokými osobnými reflexiami – trochu v kontraste s vekom účastníkov –  nechýbali erotické motívy, humor, vtip či dokonca náboženská tematika, dotýkajúca sa tradičných kresťanských motívov a siahajúca až k východným náboženským systémom, (...) tematika problematiky tretieho sveta a využívania detskej práce“ (Od vztahu a závislosti až k dětské práci, FL 2).
...
Päťdesiaty druhý ročník Medzinárodného festivalu poézie však potvrdil, že česká a slovenská kultúra, aspoň v oblasti umeleckého slova, jedna druhú naozaj potrebuje. Atmosféra, ktorú organizátori pripravili a účastníci naplnili, bola veľmi prajná, priateľská, jedinečne ľudská a recitátorsky podnetná. Prispeli k nej aj ďalší slovenskí recitátori, ktorí sa umiestnili následne na neocenených miestach – Adela Dukátová, Martina Justusová, Barbora Illithová a ešte niekoľko ďalších.

Jaroslava Čajková
Foto Jana Fusková