Preskočiť na obsah

Generačná vyváženosť na NVL

Verš, to sú krídla duše rozopäté...
Verš sa skrýva v náhode jak v skrýši.
Veršom vonia vánok v jedno z mnohých rán,
ako keby kvitla mäta, tymian.
Literatúra je to, čo zvýši.

Paul Verlaine

Naša Vansovej Lomnička 2016 – celoslovenský festival umeleckého prednesu žien, jeho 49. ročník, ktorý sa konal 14. – 15. októbra v Starej Ľubovni – bola, tak ako vždy, bohatá na emócie a zážitky, ale tohto roku aj na prekvapenia. Tým najväčším bolo vari vystúpenie Ľudmily Hrušovskej z Harichoviec, ktorej prínos bol obdivuhodný. Interpretovala báseň Jána Smreka Pod kvitnúcim oleandrom. Recitátorský výkon v tomto prípade nebol akademicky dokonalý, ale vrúcny, bezprostredný, pôvabný a ľudsky natoľko úprimný, že čaru toho výkonu podľahli, zdá sa, všetci účastníci. Zvolená Smrekova báseň obsahuje dostatok impulzov na vyjadrenie vlastného recitátorkinho posolstva a postoja k životu, vyvoláva pocity krásna, harmónie a životného optimizmu. Nádherná človečina krásnej zrelej sedemdesiatničky zapĺňala celý priestor a tešila, hladila, rozohrievala, napĺňala človeka optimistickou víziou, že staroba nemusí byť len smutná a boľavá. V prípade takejto voľby textu je potrebná pokora, životná múdrosť a bohaté skúsenostné žriedlo. Ľudmila Hrušovská nevyužívala žiadne štylizácie ani efekty, len jednoducho, štýlovo čisto vypovedala za Smreka aj za seba, a predsa si odniesla Cenu poroty aj Cenu divákov.
Cena predsedu Prešovského samosprávneho kraja smerovala do rúk dlhoročnej úspešnej recitátorky Lenory Nátherovej z Bratislavy, ktorá opätovne potvrdila, že na Lomničku prichádza iba vtedy, keď je schopná priniesť silnú výpoveď. Jej interpretácia bola až dych vyrážajúca. Už jej štylizovaný príchod, desivý výraz tváre, strnulé telové gesto, pozícia v priestore, žltý pôsobivý kostým, evokujúci Grécko, teda celá jej  fyziognómia aj bez slov vytvorila metaforu tragédie. Ako inak, prichádzala Médea (Jean Anouilh: Médeia, v preklade Ľubomíra Vajdičku). Slová, vety, myšlienky narážali na brehy vedomia recipientov ako divoké vlny oceánu, každá nabitá ničivou osudovosťou. Celý prednesový čas sa premenil na jeden magický zážitok. Miera prežívania, stupeň ponoru do emocionálneho sveta hrdinky bol taký intenzívny, že hranicu umeleckého prednesu Lenora Nátherová prekročila smerom k monodráme, a to natoľko strhujúcim spôsobom, že recitátorky po jej prednese už neboli ochotné pokračovať. Našťastie deň pokročil, a tak prvý deň festivalu sa skončil fatálnou Médeou.
Cena primátora mesta Stará Ľubovňa zotrvala na domácej pôde u Natálie Timaníkovej. Táto mladá recitátorka opäť potvrdila svoju interpretačnú zrelosť prostredníctvom montáže básní v próze zo zbierky Parížsky spleen od Charlesa Baudelaira. Využila značnú mieru štylizácie výrazových prostriedkov, a to aj optických – štylizovaný príchod, bosé nohy, čierne splývavé šaty –, ale to by určite nestačilo. O svojich kvalitách presvedčila hlavne schopnosťou dostať sa k významovej podstate textu a adresovať posolstvá autora, jeho prekvapujúce myšlienky, vyvolávať pred vnútorným zrakom vnímateľov obrazy tak presvedčivo a sugestívne, že v miestnosti nastolila absolútne sústredené ticho s echom bolestnej krásy, pre toto Baudelairovo dielo takým príznačným.



...
Cenou Lomničky za výnimočný recitátorský prínos a vernosť Našej Vansovej Lomničke odmenili dlhoročnú domácu recitátorku Janku Lukáčovú.
Povšimnutiahodných výkonov bolo viac ako cien. Nováčikom festivalu bola Renáta Vitková z Bratislavy. Krásne, citlivo a kultivovane prezentovala montáž básní Maše Haľamovej Po krehkom moste krásy. Ďalšou novou a nádejnou recitátorkou z Bratislavy bola Mária Petríková. Pôsobivo interpretovala báseň Kamila Peteraja Otázky. Nádejne sa javí aj Alžbeta Živčáková z Kežmarku (v súčasnosti z Prešova), ktorá prosto, ale pôsobivo tlmočila Beniakovu báseň Popolec.
...
Festival žil najmä prednesmi, ale nielen nimi. Keďže sa celý festival niesol v znamení čokolády, obohatil prítomné účastníčky aj o chuťové zážitky počas návštevy novootvorenej čokoládovne Nestville Chocolate v Hniezdnom. Tu odzneli tri prednesy vybraných recitátoriek a Katka Koščová, vzácny hudobný hosť, rozšírila diapazón auditívnych zážitkov.
Prekvapení bolo teda nemálo. Neprekvapilo iba zloženie poroty: Mgr. Soňa Šebová, Mgr. Ľubica Bekéniová a Ján Petrík.
Konštantou bola vysoká miera kvality celého festivalu, ktorý okrem iných hodnôt prináša najmä pre recitátorské stálice cennú atrofiu potreby súperiť. Tu, aj vďaka organizátorom, víťazí potreba rozozvučať sa a znieť na rovnakom akorde ľudskosti.

Ľubica Bekéniová
Foto archív organizátorov

(celý článok si prečítate v Javisku 3/2016)